Slzičku roním,
pri písaní lásky,
Hlavu si skloním,
keď skrášľujem hlásky,
jemných slov.
Tíško tu stojím,
pri nohách tvojej postele.
So svedomím svojím,
strkám ti pod dvere,
lístok počmáraný.
Odchádzam už na stálo,
no veľmi som ťa ľúbil.
Papier pravdou zostarol,
a ukáže čo sľúbil,
som sám sebe.