Roothan

Aký trest si zaslúži, ten čo svoju dušu zradí? Brodiť sa v kaluži, za ktorú sa platí, svedomím. Kto vidí do híbky, seba samého? A udrží stípy, chrámu vlastného, tela. Čo túžby naše ničí, s človekom blízkym. Keď srdce kričí, o vzťahu ktorý ničím, nejde zachrániť.

Dnes čaká ma sladká chvíľka, A doprajem si ju sám.S mliečnou čokoládou milka, to bude ale mňam. Chceš? Ak náhodou máš chuť, ja rozdeliť sa s tebou viem. Tak pripravená buď, že iné sladké chcem. Teba. Tiež si hriešne sladká, a stále taká buď. Všetky moje zmysly hladká, po tvojom tele púť, pomalá

Sladko drzá, pálivá, červeň po nej v lícach. Chuťou jemne mámivá, v očiach slzy cítiac, v silných prúdoch. Dráždivá a milá, idúc priamo k veci. Provokačne chtivá, zbytočné sú keci, keď sa rozhorí. Keď peklo začne v ústach, rozprávať je bieda. Teplo ako v púšťach, a vodou sa to nedá, zachrániť.

Možno netreba predstavovať tento kraj. Ale predsa. Väčšina územia regiónu Horehronie spadá pod banskobystrický kraj. V tomto kraji sa nachádzajú dve okresné mestá – Banská Bystrica a Brezno. Pod tieto dve okresné mestá spadá 73 obcí. Na pomerne malom území je veľká diverzita prírodných zvláštností – vysoké hory, lúky, lesy, horské bystriny, jazerá, […]

Bez žien by neboli slzy, od súcitu, či zo šťastia. Vrúcne objatia v núdzi, za ktoré sa neplatia, dane. Bez žien by nebolo lásky, tej skutočnej, pravej. Aj keď život im robí vrásky, vždy majú nádej, pre svoje deti. Bez žien by nebolo vášne, sladkej, horúcej a vábivej. Ani nás čo o nich píšeme básne, o známej či neznámej, proste našej.

V rannom vzduch očakávam, pošteklenie lúčom slnečným. Keď na stole mi vonia káva, stane sa deň úspešným, zajtrajškom. Nie som na to prílš hrdý, veď zlozvyk je to škaredý. Cigareta k nej najviac chutí, aj keď najlepšia je na vredy, táto kombinácia. Veď viacerí to poznáte, keď čerstvá káva zapení. Tak myšlienky už nemáte, len nechať sa viesť v znamení, kávy.

Nejaká slečna, žena, pani, dáma, anonymne vyhľadaná? Snáď popíše si takto z rána, nech zlepší sa nám nálada, v inom svete žiadaná. Môj nick je v skutku výstižný, a nevadí že klamem. Som SuperBorec 123, a s babami je amen, veď tvrdý som jak kameň. Ja si budem s tebou písať, e-mailom aj teraz hneď. Virtuálne vlásky ískať, len mi rýchlo odpíš späť, […]

V dlaniach skrývaš úsmev, čo patrí mne. Potichu a nenápadne uspel, to dobre vie, veď do kolien ma dostal. Nie je však vždy rovnaký, ja ho poznám. Spôsobov je na mraky, no ten zoznam, úsmevov tvojich ovládam. Úsmev čo patrí mne len, neskrývaj už v dlaniach. Môže ti byť jedno čo chcem, no nebudem mať spania, kým ho neuvidím.

Z úst sa ti práši, prsty za chrbtom skrížené. V makovici Ti snáď straší, a nehovor mi že nie. Klameš! Vysvetli čo tu skúšaš, a ťaháš mi medové fúzy. Zahovoriť? To nedáš! Zapíš si za uši, prekukol som Ťa. Nedošlo Ti stále, že nie som ľahká váha. Orientujem sa v mále, kto s kým a prečo spáva, poľahky odhadnem.

Môj svet sa oblieka, do teplejších farieb. Smútok s istotou odlieta, a musí pri tom šalieť, kým Ťa mám. Nachádzam svoje sny, aj keď stále bdiem. Dávno už nie som zlý, stále to však viem, kým Ťa mám. Daždivé dni sa menia, v zaliate slnečným lúčom. Tóny lásky rôzneho znenia, radia sa za husľovým kľúčom, kým Ťa mám.