Bez žien by neboli slzy, od súcitu, či zo šťastia. Vrúcne objatia v núdzi, za ktoré sa neplatia, dane. Bez žien by nebolo lásky, tej skutočnej, pravej. Aj keď život im robí vrásky, vždy majú nádej, pre svoje deti. Bez žien by nebolo vášne, sladkej, horúcej a vábivej. Ani nás čo o nich píšeme básne, o známej či neznámej, proste našej.

V rannom vzduch očakávam, pošteklenie lúčom slnečným. Keď na stole mi vonia káva, stane sa deň úspešným, zajtrajškom. Nie som na to prílš hrdý, veď zlozvyk je to škaredý. Cigareta k nej najviac chutí, aj keď najlepšia je na vredy, táto kombinácia. Veď viacerí to poznáte, keď čerstvá káva zapení. Tak myšlienky už nemáte, len nechať sa viesť v znamení, kávy.

Nejaká slečna, žena, pani, dáma, anonymne vyhľadaná? Snáď popíše si takto z rána, nech zlepší sa nám nálada, v inom svete žiadaná. Môj nick je v skutku výstižný, a nevadí že klamem. Som SuperBorec 123, a s babami je amen, veď tvrdý som jak kameň. Ja si budem s tebou písať, e-mailom aj teraz hneď. Virtuálne vlásky ískať, len mi rýchlo odpíš späť, […]

V dlaniach skrývaš úsmev, čo patrí mne. Potichu a nenápadne uspel, to dobre vie, veď do kolien ma dostal. Nie je však vždy rovnaký, ja ho poznám. Spôsobov je na mraky, no ten zoznam, úsmevov tvojich ovládam. Úsmev čo patrí mne len, neskrývaj už v dlaniach. Môže ti byť jedno čo chcem, no nebudem mať spania, kým ho neuvidím.

Sladko drzá, pálivá, červeň po nej v lícach. Chuťou jemne mámivá, v očiach slzy cítiac, v silných prúdoch. Dráždivá a milá, idúc priamo k veci. Provokačne chtivá, zbytočné sú keci, keď sa rozhorí. Keď peklo začne v ústach, rozprávať je bieda. Teplo ako v púšťach, a vodou sa to nedá, zachrániť.