Z úst sa ti práši, prsty za chrbtom skrížené. V makovici Ti snáď straší, a nehovor mi že nie. Klameš! Vysvetli čo tu skúšaš, a ťaháš mi medové fúzy. Zahovoriť? To nedáš! Zapíš si za uši, prekukol som Ťa. Nedošlo Ti stále, že nie som ľahká váha. Orientujem sa v mále, kto s kým a prečo spáva, poľahky odhadnem.

Môj svet sa oblieka, do teplejších farieb. Smútok s istotou odlieta, a musí pri tom šalieť, kým Ťa mám. Nachádzam svoje sny, aj keď stále bdiem. Dávno už nie som zlý, stále to však viem, kým Ťa mám. Daždivé dni sa menia, v zaliate slnečným lúčom. Tóny lásky rôzneho znenia, radia sa za husľovým kľúčom, kým Ťa mám.